Fossalta di Portogruaro je malá obec, ktorá sa nachádza v talianskom regióne Benátsko. História Fossalta di Portogruaro siaha až do staroveku.
Jednou z hlavných atrakcií mesta Fossalta di Portogruaro je jeho historické centrum s úzkymi uličkami, tradičnými domami a niekoľkými významnými pamiatkami. Medzi ne patrí kostol San Tommaso, ktorý je známy svojimi freskami a umeleckými dielami zobrazujúcimi biblické výjavy a svätcov. Kostol je teda nielen duchovným, ale aj kultúrnym centrom mesta, kde sa pravidelne konajú rôzne podujatia a slávnosti.
Za pozornosť stojí aj vila Sidran z 18. storočia, ako aj farský kostol zasvätený svätému Zenónovi. Svätý Zenón z Verony je patrónom mesta Fossalto di Portogruaro a miestni obyvatelia si jeho sviatok pripomínajú 12. apríla.
Zaujme vás aj kaplnka svätého Antona, Sant'Antonio di Villanova (na obrázku vyššie), pred ktorou stojí majestátny dub. Má viac ako 500 rokov a pýši sa rekordnými rozmermi: je vysoký viac ako 16 metrov a obvod kmeňa (jeden meter nad zemou) má viac ako 6 metrov.
Za pozornosť stojí aj gastronómia regiónu. Medzi typické jedlá patria rôzne druhy cestovín, rýb a morských plodov, ktoré sa pripravujú podľa tradičných receptov a podávajú sa s miestnymi vínami.fossalta sa môže pochváliť mnohými vinárstvami a vínnymi pivnicami, medzi ktorými vyniká "Santa Margherita". Spoločnosť bola založená v roku 1935, keď gróf Gaetano Marzotto, známy textilný priemyselník, kúpil od grófa Stucca poľnohospodársky majetok s rozlohou viac ako 1 000 hektárov (vrátane 140 viníc) s cieľom spojiť poľnohospodársku a priemyselnú výrobu. Podobne ako Baťa v Zlíne, aj gróf Marzotto postavil vo Fossalte domy pre robotníkov, materskú školu, hotel, park, dva tenisové kurty, klzisko, kasárne karabinierov, nemocnicu a textilnú školu. Rodina Marzotto stále vlastní spoločnosť Zignago Santa Margherita Industries vrátane sklárne, ľanovej továrne a vinárstva vo Villanove.
Legendy mesta Fossalta di Portogruaro
Fossalta di Portogruaro je podobne ako mnohé iné historické mestá opradená mnohými legendami a príbehmi, ktoré tomuto miestu dodávajú mystickú atmosféru. Tu sú tie najzaujímavejšie.
Legenda o svätom Tomášovi
Jedna z najznámejších legiend sa viaže ku kostolu San Tommaso. Podľa miestnych povestí sa tu kedysi uchovával vzácny relikviár s relikviami svätého Tomáša. Tento relikviár mal magické vlastnosti a chránil mesto pred nepriateľmi. Keď bolo mesto ohrozené, relikviár žiaril jasným svetlom, ktoré mátalo a odrádzalo nepriateľských vojakov. Miestni obyvatelia verili, že ich mesto je pod ochranou samotného svätého Tomáša, a preto sa nebáli čeliť žiadnym hrozbám.
Príbeh strateného milenca
Ďalšia romantická legenda hovorí o mladom páre, ktorý v stredoveku žil v meste Fossalta di Portogruaro. Mladý muž bol odvážny rytier, ktorý musel ísť do vojny. Svojej milovanej prisahal, že sa k nej vráti. Dievča čakalo na svojho milého celé roky, ale on sa nikdy nevrátil. Legenda hovorí, že jej duch stále chodí v noci po uliciach mesta a hľadá svojho milého. Miestni obyvatelia často tvrdia, že za tichých nocí počujú jej tichý plač a šepkanie mena strateného milenca.
Legenda o tajomnom podzemí
Fossalta di Portogruaro má aj svoje tajomstvo v podobe legendárneho podzemného labyrintu, ktorý sa údajne nachádza pod mestom. Podľa starých príbehov boli tieto podzemné chodby vybudované v stredoveku a slúžili miestnym obyvateľom ako úkryt počas vojen a nájazdov. Hovorí sa, že labyrint je plný nástrah a cestu von nájdu len tí, ktorí poznajú tajné znamenia. Niektorí odvážlivci, ktorí sa pokúsili preskúmať podzemie, sa už nikdy nevrátili, čo ešte zvyšuje strašidelnosť a tajomnosť legendy.
Legenda o zázračnej studni
Vo Fossalta di Portogruaro sa nachádza aj starobylá studňa, o ktorej sa hovorí, že má zázračnú liečivú moc. Podľa legendy túto studňu požehnal svätec, ktorý v dávnych časoch prechádzal cez mesto. Obyvatelia tejto oblasti veria, že voda zo studne dokáže liečiť choroby a prináša zdravie tým, ktorí ju s vierou pijú. K tejto studni sa každoročne konajú púte a mnohí návštevníci prichádzajú ochutnať jej vodu a modliť sa za uzdravenie.
