Portiky (arkády) sa začali objavovať v stredoveku, keď mesto zažívalo rast počtu obyvateľov a rozširovanie budov smerom do ulíc. Pôvodne sa stavali ako prístavby k súkromným domom, aby poskytli viac obytného priestoru.v roku 1288 mestská rada Bologne nariadila, že všetky nové budovy musia byť postavené s portikusmi, aby poskytovali pohodlie chodcom a verejný prístrešok. Tým sa portiky stali neoddeliteľnou súčasťou mestskej infraštruktúry.
Portiky slúžia ako kryté chodníky, ktoré umožňujú chodcom prechádzať mestom suchou nohou počas daždivých dní a poskytujú tieň počas horúcich letných dní. Sú tiež miestom stretávania a spoločenského života. Nachádza sa pod nimi mnoho obchodov, kaviarní a reštaurácií. Poskytujú priestor pre trhy a pouličných umelcov.
Portiky prispievajú aj k estetickej harmónii mesta. Ich architektonická rozmanitosť odráža historický vývoj Bologne s rôznymi štýlmi od stredoveku po barok a renesanciu.dnes sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO ako významný príklad stredovekej architektúry.
Typický bolonský portikus pozostáva zo série stĺpov alebo pilierov, ktoré podopierajú stropnú konštrukciu vytvárajúcu krytý priestor pozdĺž budovy. Tento priestor môže byť zdobený rôznymi architektonickými prvkami, ako sú oblúky, fresky a sochy.
Najdlhším portikom na svete je Portico di San Luca. Tiahne sa v dĺžke viac ako 3,5 km a spája centrum mesta s bazilikou San Luca na vrchole kopca. Tento portikus má 666 oblúkov a je obľúbeným miestom prechádzok a pútí.
Ďalším významným portikom v Bologni je Portici di Via Zamboni. Nachádzajú sa v univerzitnej štvrti a sú známe svojou historickou a akademickou atmosférou.
Portiky sú teda nielen praktickým architektonickým prvkom, ale aj neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho a spoločenského života Bologne.
